Odsúdil ma človek, ktorý ma nepoznal a vrhol do väzenia, zvaného ČAS.
Nepoznal skutočnosť, uveril v lži a nedal mi šancu obhájiť sa. Stačil len krátky
okamih a pár slov, ktoré mi, už aj tak zjazvené srdce, roztrieštili na milión
kúskov. Nikto mu už nenavráti podobu, čo malo... Na chvíľu som pocítila ukrutnú
bolesť a zdalo sa, že sa ňou zadusím.. a teraz? Čo je to bolesť? Čo sú to city?
Čo je radosť a smiech?... už nič necítim, miesto srdca ostala len priepasť zvaná
PRÁZDNOTA a hlboké ticho. Darmo by si pozorne načúval, hudba života je preč... a
to stačilo len pár slov, ktoré sa zmenili na nebezpečnú zbraň a presný zásah do
srdca...
Keď slová sú ako zbraň
