Tak, ako deň s nocou, strieda sa čierna s bielou, na šachovnici života. Raz pešiakom si, čo vydal sa na dlhú púť, no jeho moc je primalá, aby zmenil svet. Jazdec je rýchly a prekážky ľahšie zdolá, ale jeho kôň sa tiež raz unaví a jeho cesta zrazu skončí sa. Byť vežou a ďaleko dovidieť... áno, to je fajn... ale.. ak máš vidieť v tej diaľke svoju budúcnosť, môže ťa to raniť. Takže toho sa radšej vzdám. Prítomnosť je dôležitejšia. Netúžim po vláde, kráľ ani kráľovná mi nedokážu dať, po čom moje srdce túži často krát.

A tak sa len prechádzam nocou i dňom, po šachovnici môjho života. Preskakujem nástrahy, ktoré mi osud pod nohy hádže, brodím sa oceánmi sĺz. Viem, že tam niekde v diali je moja konečná, tam niekde mi život raz dá to, po čom tak túžim.

Zahrám si s ním poslednú partiu, kde jeden z nás povie ŠACH-MAT.