...a to práve vo chvíľach, kedy by si ho chcel mať na svojej strane.

Najprv sa vlečie, keď tak neskutočne túžiš po láske. Len pomaličky sa presýpajú zrnká piesku v hodinách času, túžba je každým dňom silnejšia a myšlienky omotáva stuha večnosti...

...a zrazu, akoby mávnutím čarovného prútika keď sa ocitneš v náručí lásky, naberie čas rýchlosť svetla a náhli sa niekam preč, odkiaľ niet návratu...

Darmo by si prosil, kričal, nech sa zastaví, je nekompromisný a nepodľahne prosbám a nárekom. Teraz by si bol vďačný za každú chvíľočku navyše, za jediný dotyk rúk, za úsmev, za pohľad...

Všetko je už nenávratne za nami a čas sa opäť vlečie tým svojim pomalým slimačím tempom...

Nedokážeš s ním bojovať, pretože je oveľa silnejším súperom...

No môžeš mu byť vďačný za to, že ti necháva priestor na tie úžasné chvíle, po ktorých tak veľmi túžiš...