...a dávať to, čo iní nedokážu, to je ozajstným umením.

Byť krásne iným a nenechať sa strhnúť svojím okolím, ktoré tak rýchlo dokáže vziať človeku jeho vlastné JA. Ponímať svet inými očami a ukázať, že všetko môže byť oveľa krajšie a úžasnejšie.

Nevšímať si nechápavé pohľady väčšiny, ostať sám sebou a nachádzať skutočných priateľov.

To, že sme odlišní, nás čímsi spája...

...myšlienky, pohľad na svet i život samotný.

Prežívať krásne chvíle hoc´ len na diaľku a veriť v krásu ľudského ducha...

Objaviť vnútornú krásu je oveľa ťažšie, ako krásu vonkajšiu. Dívať sa na človeka nielen s otvorenými očami, ale aj srdcom, vyžaduje trpezlivosť a ochotu spoznávať... objaviť poslanie človeka na tomto svete...

Je jednoduché prijať niečiu myšlienku, ale ak sa dokážeme nad ňou aj zamyslieť a vyjadriť sa k nej, znamená to, že počúvame hlavne srdcom.

Nebojme sa byť iný... dávať viac ako prijímať, nečakať vďačnosť za pomoc, či ochotu. Dokázať sa tešiť z maličkostí všedných dní. Hoc´ aj z nového rána...

Ľudské srdce je veľmi krehučké, utkané z jemnej pavučiny citov, živme ho preto len láskou a zabudnime na nenávisť.

Sme iní, no nedokážeme zmeniť svet... ale aspoň z časti sme pochopili svoje poslanie...spraviť druhých šťastnými a odovzdávať krásne myšlienky ďalej...

Je krásne zanechať tu kus seba pre tých, čo tu po nás ostanú...

Sme iní a to nás spája...

Tak sa už nad tým netrápme, že trošku vyčnievame z radu... je to takto fajn.