Na mesto padla opäť tma,

Len mliečny neón kde-tu sa rozžiari,

Zlatistý mesiac hviezdy stráži,

Ako pastier ovečky vo svojom košiari.

Tmavé postavy kamsi sa náhlia,

Niektoré pred výkladmi ostali stáť,

Milenci pod lampou si lásku v bozkoch vyznali,

Hodiny na veži začali polnoc odbíjať.

Mesto stíchlo, čierny šál tmy ho objíma,

Pár okien ešte žmurká a svetlá áut ju pretínajú,

Obrysy budov sa ako obri k nebu týčia,

Stromy na okraji cesty sťa stopári postávajú.

Túlam sa nocou, ani neviem kam ma kroky zanesú,

Túžim len čo najďalej od tých hlasov zájsť,

V ušiach mi ako ozvena plač a hlas detí znie,

Bolí ma to, že nevedia pokoj a pohodu nájsť.

V tom nočnom tichu len trochu sa nadýchnuť chcem,

Len myseľ si očistiť a nepadnúť do kolien,

Len nabrať síl a v pokoji sa vrátiť,

S úsmevom slabosť a bezmocnosť premôžem.

Už kráčam opäť noci naproti, no zmenila som smer,

Túžba po objatiach ženie ma rýchlo vpred,

Úteku som z diaľky zbohom dala,

Už kľučku stískam, otváram dvere, som doma....som späť.