nechal kvapky dažďa bičovať do okien.

Vzal mi z očí svetla jas, nechal ich potemnieť,

poklesli kútiky perí, úsmev na nich už nevidieť.

Zložím si hlavu do dlaní a žiaľ v nich ukryjem,

tisíce hlasov mi v hlave znie, ja však neodpoviem.

Tichom sa prikryjem a slovka nevydám,

dnes opäť pred svetom do ticha unikám.

Tam nájdem svoj pokoj a slzám priestor dám,

tam je môj domov, kde dvere vždy otvorené mám.

Ticho ma svojím tichom lieči, tichom ma pohládza,

tichom ma objíma a tichom moje kroky sprevádza.

Nechá ma cez ticho potichu do diaľky pozerať,

svoj zrak len na jeden bod v tej diaľke upínať.

Myšlienky nechám potichu z hlavy unikať,

dnes nemám chuť na ne odpovede pohľadať.

Dnes v objatí ticha strávim svoj sivý deň,

nechám ho zaspievať mi tichú uspávanku len,

nech ukolíše moje telo do tichého spánku,

nech usuší slzy a prinesie mi vytúženú úľavu.