„No to sa teda mýliš, milý macko, pretože dnes som na rade ja!“ povedala pyšne mačička Micka.
„A prečo si myslíš, že to budeš práve ty, hm?“ nedal sa Riško.
„Však sa pozri na seba! Si samá diera... tvoj kožuštek je úplne zničený a Petrík sa určite nebude chcieť túliť s takým...“
„Sss, tak ale toto od teba vôbec nebolo pekné Micka! Nehanbíš sssa! Prečo ubližuješ Riškovi? To, že sssi tu najnovšia a máš najkrajší kožuštek neznamená, že sssa môžeš vyvyšovať nad ossstatných!“ prerušil Micku veľký plyšový had Simon, s ktorým Petrík veľmi rád zápasil a oddychoval na ňom.
„Simon má pravdu!“ zvolali aj ostatné plyšové hračky.
„A ktorý z vás dokáže tak krásne priasť a nežne sa túliť, tak ako ja? Nooo? ... ha, mlčíte! Petrík ma už všade vychválil aká som krásna a prítulná a ukázal ma všetkým kamarátom. Povedal, že si ma vezme aj na výlet,“ vystatovala sa Micka ďalej.
„Micka, Micka. Si veľmi pyšná. Petrík nás má všetkých rovnako rád. Je pravda, že niektorí z nás už majú pár rôčkov a sem tam máme nejakú záplatu, ale Petrík sa k nám predsa len stále vracia a teší sa z nás. Riško bol jeho prvou plyšovou hračkou a od prvých dní jeho života mu robí spoločnosť. A tých pár odrenín, čo má na sebe svedčia len o tom, že trávili spolu veľa času,“ prehovorila múdra sova Olka, ktorá už nemohla Mickine chvastanie sa ďalej počúvať.
„No však večer uvidíte, že mám pravdu...“ nedala sa Micka.
Zvieratká sa na ňu nehnevali, len ich zarmútilo, že je Micka taká namyslená.
Macko len tíško sedel na poličke a očká sa mu leskli od slzičiek. Vedel dobre, že Petrík ho má rád, len dáva na neho veľký pozor, aby sa úplne nezničil...
Zrazu sa za dverami izby ozval známy hlas.
„Mami, mamičkááá!“ bol to Petrík a naliehavo o čosi prosil svoju mamičku.
„Čo sa deje zlatko? No tak, čo by si rád?“ pýtala sa mamička, ktorej oči sa dokázali tak krásne usmievať.
„Chcel by som si macka Riška a ešte nejaké hračky zobrať na prázdniny, ku babke. Ale Riško je už veľmi dotrhaný a bojím sa, aby sa mi úplne nerozpadol. Dalo by sa s tým niečo spraviť?“ pozrel sa Petrík prosebne na mamičku.
Vtom všetky plyšové hračky upreli pohľady na mačičku Micku, ktorej sa pomaličky vytrácal úsmev z tváre.
„No zlatko, ak tebe, ani Riškovi nebude vadiť, že mu pribudne na jeho telíčku pár záplat, tak by sme to mohli hravo vyriešiť. Hneď zajtra sa na to pozrieme, v poriadku?“ povedala mamička a Petrík celý natešený bežal do izbičky pre macka.
„Tu si ty môj chlpáčik! Poď, pôjdeme za mamičkou a zajtra ti dá kožuštek do poriadku. V lete potom môžeš ísť so mnou na prázdniny k babke. Hurááááááá!“ zvýskol Petrík od radosti.
Mackovi padol obrovský kameň zo srdiečka a keby sa Petrík nebol práve tak teši, tak by to možno bolo aj počuť. V jeho očkách sa znova rozžiarili iskričky radosti.
Akonáhle sa za nimi zavreli dvere, ostalo v izbičke také ticho, že by sa dalo krájať.
Prvý prehovril had Simon: „Ja sssom to vedel, že mackove dni ešte nie sssú ssspočítané!“ zasipel.
„Ako ani nás ostatných“ povedala sova Olka. „A ty Micka, hlavu hore! Vieš my tu všetci držíme pokope, pretože len takto sú naše dni krásne, keď sa všetci máme radi a pomáhame si navzájom. Teraz si sa už poučila, že nie je pekné byť namyslená o opovrhovať niekým len preto, že je iný ako ty.“
„Je mi to veľmi ľúto milí kamaráti a všetkým sa ospravedlňujem. Už viem, že sme si všetci rovní a ak nechcem ostať sama, tak sa nesmiem takto správať. Nehnevajte sa na mňa, prosím...“ povedala Micka so zvesenou hlavou a slzami v očiach.
Ale nikto sa na ňu nehneval. Dokonca sa stali s mackom Riškom najlepší kamaráti a strávili spolu s Petríkom nádherné leto na dedine u babky.
